Dve staré autíčka s prívesom sa pomaličky sunú po hlavnej ceste. Každý ich predbieha, ony si pokojne idú ďalej. Bez náhlenia, bez stresu. Keď ich osádka zastane, z útrob áut a prívesu sa vynorí avantgardná sedmička ľudských postavičiek a za nimi banjo, gitara, harmonika, mandolína, gitary a husle... Nacvičenými pohybmi nainštalujú aparatúru, rozostavia sa v úzkej miestnosti, prehodia pár slov očami a vysoký bradáč brkne z chuti do strún. Spolu s ním sa rozohrá celý ansambel, z hrdiel sa rinie čistá príroda, v očiach sa zaiskrí. Je to jasné, hrajú srdcom, schuti a veľmi rýchlo nakazia aj vás. Ako je to možné? Nuž, to nevie celkom presne vysvetliť ani jeden z členov trebišovskej kapely Stetson, rovnako ako motív, prečo si v konzervatívnom Zemplíne nevybrali nejaký modernejší hudobný trend...

"Country, to je príroda, hudba vychádza priamo zvnútra a pôsobí na každého, hoci nie je práve fandom tohto štýlu. Nikdy sme o ničom inom ani neuvažovali," zamyslí sa Iveta Jesse Juričová, ktorá spolu so Zdenom Dedy Juričom tvoria nielen manželský pár, ale aj neformálne vedenie skupiny. Prečo neformálne? Nuž preto, že v tejto kapelke nikto nemá navrch, všetci sú si rovnocenní a rozsah zapájania sa každého do rozhovoru závisí len od jeho povahy. Urobiť interwiev s jediným členom je nemožné, do všetkého sú zainteresovaní všetci - ako na pódiu, v spoločnom živote, v priateľských vzťahoch či pre sedení pri pive, tak aj pri styku s médiami. Každý má čo povedať, každý si nesie svoj názor, každý je súčasťou sedemčlenného súkolia, ktoré tvorí harmonický celok... Ktovie, možno za tým stojí práve intímny vzťah ku country.

Stetson sa na trebišovskej hudobnej scéne zjavil v auguste roku 1999. Za jeho vznikom stojí okrem Ivety a Zdena aj ich brat Karol. Pravdaže, celkom prvý začiatok to nebol. Trojica v tom čase už dva roky pôsobila v inej skupine, ktorá sa rozpadla. Keďže country sa nedá len tak zahodiť za hlavu, zanietenci sa rozhodli postaviť sa na vlastné nohy. "Presný dátum narodenia Stetsona je dňom mojich narodenín a je jasné, že v roku 1999 to bol ten najkrajší dar, aký som mohol dostať. Prvýkrát sme sa pod týmto menom prezentovali na Lesnici 2000, ale aby sme mohli hrať, požiadali sme ešte o pomoc niektorých člnov pôvodnej kapely," odvíja klbko spomienok Dedy.

Ako dodáva Jesse, trvalo takmer dva roky, kým sa stabilizovalo obsadenie kapely na súčasných sedem členov. V roku 2001 pribudla do kapely ďalšia žena Lenka Scanty Pavlikovská - okrem krásneho hlasu obohatila kapelu aj o gitaru. Potom to už išlo rýchlo - s basgitarou sa pri country prišiel vyblázniť Vlado Angus Tóth a napokon aj Lenkin otec Jozef Pablo Pavlikovský. Chýbajúce husle, ktoré k správnemu country neodmysliteľne patria, si napokon na starosť zobral Karol Sorry Kisty, ktorý v kapele zakotvil po dlhšej technickej prestávke.

Pokiaľ ide o prezývky, podľa Dedyho ju má mať každý, kto hrá country, ale treba si ju zaslúžiť. Tá jeho mu prischla, lebo stále vystupuje ako správny tatko (anglicky Daddy, prezývka Dedy). Takmer navlas rovnaký chlap ako hora je aj jeho brat, ktorému členovia vymysleli prímeno Grizzly( vysvetľovať hádam netreba, na toto bratské duo stačí len pozrieť - sedí to...). Ivetina prezývka Jesse kopíruje jedno z najčastejších mien v tejto brandži, Scanty ho dostala podobne, Jozefovi Pablom skrátili priezvisko Pavlikovský a na Vlada Angus tiež sedí ako uliate. Každý z nich je svojský a vnáša do konečného produktu na pódiu svoju individualitu, ale v osobnom živote je to neskutočná motanica. Dedy pracuje u ministra Palka, Jesse učí v škôlke, Pablo v škole, Scanty študuje, Angus podniká, Grizzly pracuje ako zamestnanec firmy a Sorry je jediným, kto je momentálne bez práce. Ako prišiel k prezývke on, asi netreba osobitne vysvetľovať - stačí krátky rozhovor a pochopíte. Ale je to milé. Radšej hovoriť zakaždým sorry než...

Stetsoňákov poznajú nielen na festoch v Lesnici, na Košiarnom briežku, ale aj v Bardejove, na Sigorde, na Porte Východ a svoje pohodové country už prezentovali aj na množstve vystúpení nielen v rodnom meste, ale aj širokom okolí. Radi hrávajú na Domaši, vyskúšali si už aj michalovský Truck Pub a množstvo iných menších podnikov, kde si veľmi rýchlo získali fanúšikov. Vidieť ich bolo možné aj na vlaňajšom Autokrose na Dargove, pre potešenie hrajú na rôznych oslavách či stretnutiach v komornom kruhu. "Hrali sme aj na strednom Slovensku na sympóziu lekárov. Oni majú svoju diagnózu, my zase svoju, ale veľmi dobre sa zabávali," smeje sa Dedy. Ako dodáva Grizzly, v ich repertoári možno nájsť nielen country klasikov ako Greenhorns, Fešáci, Brontosauři, Michal Tučný, Rangers, ale aj vlastnú tvorbu. Do jesene chcú všetok materiál, ktorý už pár rôčkov čaká v šuflíku, nahrať a vzdať svoje debutové CD.

Ako dodáva Angus, on sám je aj fandom rocku a doma si rád vypočuje starú rockovú klasiku, ale... "Niet nad country, ten, kto hrá na gitare, veľmi rýchlo pochopí, že práve pri ňom sa dá super vyblázniť," tvrdí. Niet divu, že prírodným fenoménom rokmi nakazili aj svoje deti. Obaja synovia Dedyho a Jesse chodia na " hudobku" a nákaza sa úspešne šíri aj na ostatných potomkov Stetson klanu. "Do leta k našej sedmičke a deviatke detí pribudne ďalší malý stetsoňák. Kedysi sme na koncerty brávali aj deti, ale teraz ...nuž, teraz by sme potrebovali autobus," smeje sa Jesse.

Nošu zážitkov a rôznych úsmevných situácií počas festov a vystúpení radšej neotvárajú. "Máločo z toho by bolo publikovateľné, ale dôležité je, že ľudia sa pri našej hudbe cítia dobre a zabávajú sa. Preto to robíme. Zisk je z toho nulový, skôr naopak - za tie roky sme do aparatúry a benzínu dali už majland, ale je to naše hobby a diagnóza - a na tú treba liek. Jediným je hrať, aj keď sa z nás nikdy Rochildovci nestanú," smeje sa Grizzly.

Kapela odštartovala v meste aj tradíciu conutry bálov, najnovšie chystá rovno FEST, zatiaľ pod pracovným názvom Tamtamy. "Takéto podujatie totiž v našom regióne už roky chýba. Chceme sem dotiahnuť kapely z celého Slovenska - pripravujeme ho na 8. - 9. júla a miestom konania by mal byť trebišovský amfiteáter. Piatok bude patriť mladým kapelám, ktoré nemajú šancu sa prezentovať na oficiálnych fórach, v sobotu prídu na rad čistokrvné country skupiny a celé podujatie vyvrcholí country bálom. Zemplínčania si prídu na svoje nielen v štýle country, ale aj folku či trampských piesní," vysvetľuje na záver Dedy.

Tradičná stetsoňácka procedúra sa opakuje. Sedmička pobalí aparatúru, naloží ju na príves a zmizne v útrobách dvoch starých autíčok. Sunú sa po ceste, len opačným smerom - nenáhlivo, bez stresu... V ušiach vám znejú melódie, ktoré ste pred chvíľou počuli a retrospektívne si uvedomíte, že vás "dostali". Po pár tónoch vás vtiahli do svojej hudby - nenásilne, prirodzene, ani si to neuvedomiac, ste si podupkávali nohou, hmkali si melódiu, usmievali sa, hoci ste možno vôbec nemali chuť... Také je country, hoci je v našich zemepisných šírkach skôr exotickým vtákom ako tradičnou lastovičkou, nakazí sa ním takmer každý. Neveríte? Možno je čas vyskúšať si svoju odolnosť práve na Tamtamoch... alebo na ktoromkoľvek vystúpení Stetsonu.